A tak vznikla Ritka v suchu

Už počas môjho prvého tehotenstva v roku 2020 som vedela, že by som rada vyskúšala látkové plienky, pričom hlavným dôvodom bola u mňa ekologická stránka. Vyhodiť do odpadu 2 tony použitých nerecyklovateľných plienok, ktoré nás výjdu na viac ako 2000€ bola pre mňa neprijateľná predstava, keď som vedela, že sa to určite dá aj inak. 

Deň pred prvým pôrodom. Zámocký park v Stupave.

Prečo to len kúsok za hranicami ide a u nás nie? 

V niektorých krajinách (napr. Rakúsko, alebo Anglicko) a snaží vláda eliminovať odpad a menej zaťažovať odpadové služby aj tak, že rodičom prispieva na kúpu látkových plienok. Veľmi populárna, hlavne v USA, kde práčka nie je bežná súčasť každej domácnosti, je Clean Diaper Service, kedy 1x za týždeň odovzáte použité látkové plienky a prinesú Vám ich na výmenu čisté. Látkovky sú veľmi obľúbené aj u našich susedov v Čechách. 

Osobne ale aj z komunikácie s mamičkami sledujem, že stále viac pediatrov odporúča moderné látkové systémy a nie je to len kvôli baleniu dieťatka na široko, má viac benefitov nie len na správny vývoj kĺbikov, ale aj na celkové zdravie bábätiek. 

Za 2 roky, čo sa venujem tejto téme profesionálne som už zistila, že u nás na Slovensku by mamičky aj rady vyskúšali tento spôsob prebaľovania, ale vzľadom na doterajšiu slabú ponuku produktov a minimum ľahko dostupných informácií to radšej vzdajú a používajú len konvenčné plienky. 

Moje začiatky s látkovkami 

Objednala som si prvé látkovky z dostupnej ponuky u nás. PUL nohavičky Adamka dosť otláčali, nemali ochranné krídelká a veľmi často preto aj pretiekli. Vkladačky nemali všitú STAY-DRY vrstvu, boli veľmi hrubé a schli strašne dlho, aj v sušičke. Snažila som sa zistiť od výrobcu lepšie možnosti, ale odpoveďou bolo, že "my to takto predávame už dlho a funguje to". 

 

Všetok materiál musí spĺňať certifikáty kvality. 

Začala som pátrať, študovať a písať si s handmadistkami zo zahraničia, ktoré sa venovali výrobe látkových systémov. Objednala som si prvý PUL, látky používané na vkladačky a pustila som sa do výroby vlastných modelov. Moje prvé PUL-ky vznikli na mojom najstaršom stroji, šila som ich asi 4 hodiny. Dnes je pôvodný model 7x upgradovaný a vyrábame PUL-ky v troch veľkostiach od predčasniatok po veľkáčov do 22kg. 

Druhý syn Vilam sa  narodil o 3 mesiace predčasne s váhou 1kg, preto som mu vytvorila špeciálny XS model pre predčasniatka.

Objednávala a testovala som nové, modernejšie a funkčnejšie materiály a celé noci som rozmýšľala, ako moje modely ešte viac zdokonaliť. Kúpila som si nové stroje, začala som fotiť svoje produkty a založila som si eshop. Vytvorila som si profil na sociálnych sieťach a začala som o sebe dávať vedieť. Upgradované modely som posielala zdarma na testovanie viacerým mamičkám, ktoré mi pomohli zdokonaľovať jednotlivé komponenty, aby boli PUL-ky pohodlné, super sedeli a nič nepustili von. 

  

Šijem, pracujem na eshope, vyvíjam nové produkty, predávam, balím objednávky. Ritku budujem sama od nuly. 

A tak vznikla Ritka v suchu

Investícia do dielne, eshopu a prvotných materiálov ma stála všetky moje úspory. Aj keď začiatky boli ťažké, nikdy som neľutovala ani jedno euro, ktoré som do toho dala. Najväčšiu podporu som mala vždy v mojom mužovi, ktorý ani na minútu o mojom projekte nepochyboval. Odmenou mi budú navždy naše spokojné zákazníčky, ktoré sa k nám často vracajú. Ritka v suchu má od roku 2022 svoju ochrannú známku. 

 

Osvedčenie o ochrannej známke pre zn. Ritka v suchu.

Projekt sa začal pekne rozbiehať, veľký zlom v obrate nastal 1.6.2021, kedy som uviedla na svet novinku - Tréningové nohavičky. Vyvíjala som ich asi pol roka a dodnes je to náš absolútny bestseller. V dielni som pracovala kým Adamko spal cez deň, alebo potom v noci. Pri väčších náporoch mi pomáhal v dielni hlavne môj manžel. 

Ďalšie dieťatko sme už v pláne nemali a bol by to vôbec zázrak, pretože už narodenie prvého syna bol dlhoročný proces s častými sklamaniami. Až prišiel marec 2022 a ja som zistila, že som tehotná. Bol to pre nás šok, ale veľmi príjemný, vôbec sme to nečakali. 

  

V 4. mesiaci tehotenstva s Vilkom, o 2 mesiace prišiel predčasný pôrod. 

V 18. týždni sa začal kolotoč zlých správ, ktorý sa nezastavil 5 mesiacov

Tak ako bolo tehotentstvo s Adamkom úplne bez problémov, s Vilkom som bola riziková pacientka od 8. týždňa, kedy nastali prvé komplikácie. Od 18. týždňa som bola striedavo hospitalizová na Antolskej a v Ružinovskej nemocnici. Po desiatkach rôznych vyšetrení a troch amniocentézach mi bol zistený silný zápal v plodovej vode. Ako sa tam dostal? Nikdy sa nedozviem. 

Zápal bol každým dňom akútnejší a 25. týždeň, kedy by už narodené dieťatko malo šancu na život bol ešte ďaleko. V extra horúcom lete, na 10. poschosí bez klimatizácie som strávila mesiac. Raz ma z horúčavy tak vyplo, že som sa prebrala na zemi na chodbe s nohami vo vzduchu a kriesili ma sestričky. Na izbe sa mi mesiac deň čo deň striedali tehotné ženy, ktorým sa z rôznych dôvodov pôrod vyvolával. Celkovo som asi 10-tim z nich pomáhala zvládať kontrakcie. Bola celkom výzva nezrútiť sa už len z toho, že sa len v polovici svojho tehotentva modlíte za každý deň, aby vaše bábätko v bruchu vydržalo čo najdlhšie a pomáhate pritom s kontrakciami ženám po termíne.

 

Za 2 týždne som vybrala 180 infúzií. 

Vysoké zápalové jednotky každý deň znižovali nádej, že donosím zdravé a životaschopné bábo. Podstúpila som preto experimentálnu liečbu, ktorá nemusela zabrať, ale bola to jediná šanca ešte s tým niečo spraviť. Za 14 dní som vybrala 180 infúzií + brala som kopec liekov, ruky som mala z kaníl dopichané ako ihelník. Tzv. "pásy" na meranie kontrakcií o jednej ráno boli u mňa celkom bežné. Kedykoľvek sa mi mohol pôrod spustiť. 

 

Počas môjho pobytu v nemocnici boli návštevy z dôvodu Corony zakázané, syna som videla 1x za 2 týždne na chodbe. 

Odlúčenie od synčeka, ktorý nechápal, kde je maminka, od manžela, ktorý to musel doma zvládať aj so svojou prácou celé sám, kritický zdravotný stav, kopajúce bábo v brušku s malou nádejou na prežitie. A naskakujúce objednávky na eshope, ktoré som nemohla vybaviť. 

V živote som zažila niekoľko traumatizujúcich situácií a vždy som sa sama seba spýtala, prečo práve ja. Ako teenager som zažila autonehodu, pri ktorej zomrel môj kamarát. Keď som mala 24 rokov, tragicky mi zomrel na rukách môj o rok mladší priateľ. V roku 2016 som zažila kvôli práci a osobným problémom syndróm vyhorenia, z ktorého som sa dostávala 2 roky. 

A práve v tej nemocnici, v júni 2022, v 40-tich stupňoch tepla, napichnutá na infúzie som dostala odpoveď, prečo sa mi to všetko dialo. Vďaka týmto krízam sa mi podarilo prestaviť si v živote hodnoty a emocionálne dozrieť. Pochopila som, že v živote problémy budú stále, práca nebude vždy ideálna, ľudia budú chorí, alebo budú umierať a nebude to fér. Ale čo neviem nijak ovplyvniť, s tým sa musím zmieriť a prijať to tak, ako to je. 

Celú dobu v nemocnici som sa maximálne sústredila len na daný moment, čítala som knihy, počúvala som hudbu, rozprávala sa s personálom, ktorý ma už tam bral ako inventár, bola som vďačná za každé nové ráno. Vedela som, že veci nejak dopadnú, že sa všetko nejako vyrieši. A že spravím absolútne všetko pre to, aby som toho maličkého zachránila a ak to nezaberie a mám o neho prísť, nebudem jediná matka, ktorá prišla o dieťatko a budem to musieť prijať. Stres by tomu celému nijak nepomohol.

Keď prišli v noci slzy, pustila som ich von ale nepredstavovala som si, čo ma asi čaká zajtra a ako to dopadne. Keď ma raltívne stabilizovanú v 27. týždni pustili domov, musela som svetosvete sľúbiť primárovi, že budem doma len ležať a keď sa spustí pôrod, mám okamžite prísť. 

K zákazníčkam som bola úprimná

S manželovou pomocou sa mi podarilo postupne pripraviť a odoslať objednávky. Zákazníčkam som sa ospravedlnila a vysvelila im svoju situáciu, prečo budú zásielky meškať. Z desiatok objednávok, ktoré mi prišli, kým som bola hospitalizovaná, bola len jedna jediná stornovaná, ostatné zákazníčky veľmi rady počkali. 

Starší syn Adamko s balíčkom produktov. 

Dňa 16.9. o 2 ráno, v 28. gestačnom týždni začali kontrakcie. Zavolala som si taxi a o 6 hodín neskôr bol Viliam na svete. Vilka bral okamžite tím neonatológov na oživovanie, nebol pri vedomí. O dve hodiny po pôrode som už klopala na JISku, aby som mohla s mužom prvý krát vidieť nášho syna. Bábätko do dvoch dlaní, s váhou 1200g bol zaintubovaný v inkubátore, napojený na rôzne hadičky a bojoval o svoj život. 

 

 Viliam po odpojení od pľúcnej ventilácie ešte mesiac potreboval podporný kyslík a sondu na mliečko.  

V nemocnici som ostala ešte 4 dni a následne som 64 dní každý deň za Vilkom dochádzala z domu. 

Prvé prognózy boli veľmi zlé, bolo vôbec otázne, či to Vilko prežije. Pamätám si tie chvíle plné sĺz na balkóne nemocnice, kedy som mohla iba čakať a veriť. Jeho stav sa pomaly začal zlepšovať, bol odpojený od pľúcnej ventilácie, ktorú vymenil podporný kyslík a mal zavedenú sondu na mlieko. Stále ostávalo riziko, či bude dieťa chodiť, či mu neostane handicap, nemusí sa vedieť prisať.. Mal ledva 2 kilá, keď sme už v pôrodnici začali cvičiť Vojtovu metódu. Viliam postupne začal sám papať a po dlhých týždňoch od narodenia sa mu odpojila aj sonda na mlieko a podporný kyslík.

Celkovo dostal Vilko 3 transfúzie krvi. 

Do konca života si zapamätám deň, kedy moje dieťa opustilo po 32-dňoch inkubátor, oblieklo sa a uložilo do postieľky, bez podporného dýchania. Vilko dýcha sám, mal 1. krát na sebe pyžamko a ležal v postieľke. V nemocnici bol ešte mesiac a 18.11. 2022, s váhou 2400g, v 34. gestačnom týždni (čo znamená, že som mala byť ešte 6 týždňov tehotná), nás pustili domov. 

Vilkov príbeh si môžete pozrieť v krátkom REEL (kliknite na foto).

Ešte kým bol v nemocnici, potrebovala som nutne do dielne nový stroj. Cesta do predajne mi trvala 3 hodiny tam a 3 naspäť a poobede som mala byť s Vilkom. Pamätám si, ako som odsávala po ceste tam, kúpila 40-kilový stroj, naložila ho do auta, na odpočívadle po ceste naspäť znova odsala mlieko a išla rovno do nemocnice za synom. 

Šitie a práca v dielni, keď som bola doma bez Vilka, Adamko bol v jasličkách a manžel v práci ma držala pri zdravom rozume. Robila som denne poradenstvo mamičkám, ktoré mali doma svoje čerstvo narodené bábätká, kým to moje ležalo v inkubátore na hadičkách. Ale necítila som nikdy krivdu, práveže mi to dávalo nádej a odhodlanie. Verila som, že aj ja sa dočkám. 

Vojtovu metódu cvičíme 4x denne a 1x do týždňa pod dohľadom PhDr. Čunčíkovej v rehabilitačnom centre Harmony v Dúbravke.

Vďaka tomu Viliam prospieva a pomaličky dobieha svojich rovesníkov.

Ale toto nie je príbeh len o mne.

Je to o všetkých statočných matkách a otcoch, ktorí nikdy nepredpokladali, že sa to môže stať aj im. Spoznala som mnoho ďalších rodičov, ako sme boli my s detičkami, ktoré si museli svoj život vybojovať. Napr. Dávidko, ktorý sa narodil s váhou 500g a musel absolvovať operáciu očí, aby neostal nevidiaci. Malý Benjamínko s pôrodnou váhou 500g odchádzal z nemocnice po 3 mesiacoch ešte s podporným dýchaním. Spolubyvka Janka, ktorej malý Miško tiež pobudol dlhý čas v inkubátore a ktorej museli k tomu pre zápal rekonštruovať ranu po cisárskom reze. Emily, ktorá len nedávno pred pôrodom svojho predčasniatka Oliverka pochovala svojich rodičov. Adrián, ktorý pri pôrode vymodleného syna Danka, rovesníka s Vilkom, prišiel o svoju milovanú ženu a ostal na všetko sám...

Na neonatológii som spoznala úžasný personál, ktorý sa s láskou stará o malých malíčkov a v našej dielni šijeme aj ako poďakovanie za ich prácu plachtičky do inkubátorov, podložky pre mamičky, čiapočky, či mušelínové plienky, aby mali malí drobčekovia počas svojho pobytu v nemocnici čo najpríjemnejšie podmienky. 

V dielni šijeme produkty na mieru pre neonatologické oddelenia. Je to moja osobná vďaka za život nášho syna.

Čas beží rýchlo a zahojí všetky rany.

V RITKE sme posilnili tím o šikovných ľudí, v dielni so mnou maká Simonka, profesionálna krajčírka, súčasťou tímu je aj Frederika, naša dvorná fotografka, Martin, ktorý sa stará o technické zázemie a skoupina mamičiek, ktoré nám testujú produkty, aby sme na náš trh priniesli najmodernejšie produkty v oblasti ekologickej starostlivosti o deti. 

A Viliam?   

Nevzdal sa len tak :) Postupne sme vysadili všetky suplementy, absolvovali sme počas roka desiatky rôznych kontrol a vyšetrení a denne cvičime Vojtovu metódu pre správny vývoj. Je to šikovnýa múdry chlapček, ktorý nejaví žiadne známky disfunkcie. Je to pre nás dar od Boha. 

Veron