Nie ste v tom sami

bannery web-2

Každé trináste dieťatko u nás sa narodí predčasne, čiže pred ukončeným 37. týždňom tehotenstva. Vďaka obrovským pokrokom v neonatológii sa väčšinu týchto drobčekov nielen že podarí zachrániť, ale "vypiplať" ich do takého stavu, že môžu žiť plnohodnotný život bez, alebo len s minimálnymi následkami. 

Väčšinu žien by pravdepodobne na začiatku tehotentsva ani len nenapadlo, že sa ich táto téma môže týkať. Ani mňa. Moje prvé tehotenstvo bolo ukážkové a ukončené v 40. týždni, hoci akútnou sekciou. Potom prišlo nečakane druhé, brali sme to ako zázrak. A bolo skvelé. Až do 18. týždňa, kedy som od svojho lekára 1.krát počula tú vetu: "Veronika! Veď vy sa nám otvárate!"

Nasledovali dlhé 2 letné mesiace, preležané v dvoch nemocniciach (bez klímy v 40-tich stupňoch, s dvoma infúzkami magnézia denne som mala občas pocit že zhorím a raz ma vyplo nadobro). Podstúpila som desiatky vyšetrení (vrátane troch amniocentéz), vybrala vyše 180 infúzií, absolvovala experimentálnu liečbu a personál nemocnice ma pripravoval aj na to, že pôjdem z nemocnice domov "s prázdnou náručou", bez dieťatka. 

 

Cesta taxíkom nočnou Bratislavou

Prišiel ten deň, 16. septembra o druhej ráno, 28. týždeň tehotentva. Bola som doma z nemocnice 3 dni. Začali kontrakcie a vedela som, že je to tu. Manžel musel ostať s našim prvým drobcom, tak som si zavolala taxík v nádeji, že sa do pôrodnice dostanem rýchlejšie, ako záchrankou. Pána taxikára ale veľmi nezaujímali moje 5-minútové kontrakcie. Chcel zásadne len hotovosť a ako to už v živote býva, bankomat, ktorý sa za 7 rokov, čo z neho vyberám hotovosť nepokazil, práve v tú noc nefungoval. Ujo taxikár si vybral k tomu do nemocnice tú najdlhšiu možnú trasu a cesta, ktorá mne trvá obvykle autom 20 minút, jemu trvala vyše pol hodiny. 

 

Netrvalo dlho a Viliam prišiel na svet.

Maličké, krehučké 1200-gramové klbko, ktoré okamžite po pôrode bral do rúk profesionálny tím lekárok z neonatológie. Vilko musel byť resuscitovaný a okamžite napojený na pľúcnu ventiláciu. Len vďaka ich práci to prežil. Nasledoval prvý mesiac na "detskej jis-ke". Prognózy vôbec nie dobré, neobišlo nás krvácanie do mozgu, ani infekcie, pre ktoré bral 21 dní infúzne antibiotiká. 

 

Asi to najťažšie pre rodiča je stáť denno-denne pri inkubátore a nemôcť robiť nič.

Len sa pozerať na to, ako jeho dieťatko zo všetkých síl bojuje o svoje prežitie, napojené na "hadičky" a rozprávať sa s ním cez potoky sĺz cez sklo. Prvý krát som mohla svoje dieťa zobrať do náručia po 25. dňoch od pôrodu. Aj pre skúseného rodiča je držať dieťatko, ktoré má len niečo vyše 1 kila, veľká výzva. Aktuálne ťaháme 6. týždeň (35. gestačný týždeň) a verím, že do 2 mesiacov, na Vianoce, už budeme spolu všetci doma. 

 

Príbehy týchto detičiek a ich rodín ma už mnohokrát chytili za srdce.

Asi najviac je to príbeh malého bojovníčka Danka, ktorý je s našim Vilkom rovesník, narodil sa na konci 27. týždňa. Jeho maminka však tento svet po pôrode bohužiaľ opustila. Predčasniatka potrebujú ešte viac ako novorodeniatka narodené v termíne materské mliečko. Som rada, že ho mám stále dostatok na to, aby mal materské mliečko aj Vilko, aj Danko a verím, že obaja budú v budúcnosti nie len parťáci z "nemocky" ale dobrí kamaráti. 

 

Starostlivosť o tieto detičky je náročná.

Na oddeleniach, kde bývajú spolu so svojimi rodičmi, sa už podpísal čas a ich modernizácia je viac ako nutná. Vzhľadom na stav nášho zdravotníctva je však prerábka v nedohľadne. Okrem zdravotníckej techniky (ako sú samotné inkubátory, pľúcne ventilácie, prístroje na podporné dýchanie alebo transfúziu, či inhalátory) sú denno-denne potrebné na oddeleniach aj kreslá na klokankovanie, prebaľovacie pomôcky, odsávačky na mlieko, fľašky, špeciálne cumlíky, deky, plienky .. ten zoznam je veľmi dlhý a oddelenia si ich zháňajú svojpomocne.

 

Až vznikol Malíček

Pred 10-timi rokmi založila jedna zdravotná sestrička a zároveň mamina vtedy 800-gramového predčasniatka Robka (mimochodom dnes je to dospelý šikovný muž) Občianske združenie MALÍČEK. Pani Ľubka Kaiserová si prešla sama touto náročnou cestou a vďaka tomu je pre nás rodičov zároveň veľkou psychickou podporou. Za 10 rokov svojho pôsobenia sa z Malíčka stala kľúčová organizácia pre "purpurové rodiny" s predčasniatkami. 

Malíček realizuje množstvo skvelých a medzinárodne uznávaných projektov. Okrem presne cielenej materiálnej pomoci nemocničným oddeleniam, robí Malíček zároveň osvetu, poradenstvo a svojou činnosťou zlepšuje starostlivosť o predčasniatka aj ich rodiny. Symbolom Malíčka je handmade háčkovaná chobotnička, ktorej chápadielká nahrádzajú v inkubátore dieťatku pupočnú šnúru. Túto chobotničku, spolu s prvou fotkou, dostane každé narodené predčasniatko a to práve vďaka OZ Malíček. 

Všetky zaujímavé informácie o združení, príbehy rodín s predčasniatkami a všetky skvelé projekty si môžete pozrieť na oficiálnom webe Občianskeho združenia Malíček tu.

 

17. november je medzinárodným dňom predčasniatok.

Oficiálnou farbou týchto rodín je purpurová.

Aj my, Pupišovci, patríme do komunity "purpurových rodín". A aj my, v Ritke, chceme pomáhať a podporovať tento skvelý projekt, preto sme sa rozhodli venovať (okrem na mieru šitých produktov do pericentier, na ktorých práve v dielni makáme) počas celého mesiaca november 10% z každej objednávky Občianskemu združeniu Malíček. 

 

Máte doma predčasniatko? Podeľte sa s nami o Váš príbeh a nezabúdajte,

nikdy #niestevtomsami :)

Veron